EUROSAI bola založená v roku 1990 a začínala s 30 členmi (NKI 29 európskych štátov a Európsky dvor audítorov). V súčasnosti má 51 členov (NKI 50 európskych štátov a Európsky dvor audítorov).

Hoci EUROSAI je medzi ostatnými regionálnymi skupinami ešte mladou organizáciou, myšlienka jej vytvorenia sa datuje už do obdobia vzniku INTOSAI v roku 1953. Prvé kroky vedúce k jej založeniu boli podniknuté v roku 1974 počas VIII. Kongresu INTOSAI v Madrid

Na XIII. kongrese INTOSAI v Berlíne bola v júni 1989 prijatá Berlínska deklarácia európskej organizácie NKI EUROSAI.

Ustanovujúca konferencia a I. Kongres EUROSAI sa konali v novembri 1989 v Madride. Prijatý bol Štatút EUROSAI a schválené bolo sídlo stáleho Generálneho sekretariátu EUROSAI v Madride.

Cieľom organizácie EUROSAI je:

1. Podporovať profesijné a odborné porozumenie a spoluprácu medzi členskými inštitúciami EUROSAI v spolupráci s ostatnými regionálnymi skupinami INTOSAI prostredníctvom výmeny názorov a skúseností z kontroly verejných financií
2. Zachovávať vzťahy s národnými a medzinárodnými inštitúciami špecializovanými na problémy ovplyvňujúce kontrolu verejných príjmov a výdavkov
3. Udržiavať informovanosť všetkých členských inštitúcií EUROSAI o legislatíve každého štátu v záležitostiach verejných financií, ako aj o organizácii a fungovaní jednotlivých inštitúcií
4. Podporovať teoretické a praktické štúdium problémov a záležitostí týkajúcich sa kontroly a súvisiacich disciplín
5. Spolupracovať pri výmene metód a poznatkov považovaných za zaujímavé, ako aj povzbudzovať k organizovaniu seminárov a školení pre zamestnancov členských inštitúcií EUROSAI, ako aj ostatných členských inštitúcií INTOSAI
6. Podporovať a uľahčovať výmenu informácií a dokumentácie medzi členmi EUROSAI, ako aj zverejňovať publikácie z oblastí týkajúcich sa ich kompetencií
7. Podnecovať vytváranie špecializovaných centier, inštitútov a univerzitných pracovísk pre kontrolu verejných príjmov a výdavkov
8. Nabádať k implementácii záverov a odporúčaní schválených Kongresom EUROSAI
9. Zabezpečovať zjednocovanie terminológie v oblasti verejných financií
10. Vyvíjať snahu na dosiahnutie lepšieho porozumenia pri riešení záležitostí týkajúcich sa kontroly verejných financií

Európsky dvor audítorov bol ako inštitúcia zriadený Zmluvou o Európskom Spoločenstve, aby kontroloval finančné prostriedky Európskej únie (EÚ). Je externým audítorom EÚ, ktorý prispieva k zlepšovaniu finančného hospodárenia EÚ a vystupuje ako nezávislý ochranca finančných záujmov občanov Európskej únie.

Európsky dvor audítorov vykonáva audity, prostredníctvom ktorých hodnotí príjmy a výdavky finančných prostriedkov EÚ. Preveruje, či boli finančné operácie riadne zaznamenané a vykázané, zákonne a správne vykonané a riadené tak, aby bola dosiahnutá hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť. Európsky dvor audítorov oznamuje výsledky svojich auditov prostredníctvom jasných, relevantných a objektívnych správ. Taktiež predkladá svoje stanoviská k otázkam finančného hospodárenia.

Európsky dvor audítorov presadzuje zodpovednosť a transparentnosť a pomáha Európskemu parlamentu a Rade dohliadať nad plnením rozpočtu EÚ najmä počas postupu udeľovania absolutória. Je odhodlaný byť efektívnou organizáciou a stáť v popredí vývoja v oblasti kontroly verejného sektora a verejnej správy.

Kontaktný výbor je zhromaždenie vedúcich predstaviteľov najvyšších kontrolných inštitúcií (NKI) a Európskeho dvora audítorov (EDA). Je to samostatné, nezávislé a nepolitické zoskupenie. Toto zhromaždenie sa stretáva pravidelne každý rok. Prvé stretnutie sa uskutočnilo v roku 1960 ešte bez EDA, ktorý sa pričlenil v roku 1978.

Vzájomná spolupráca medzi NKI strednej a východnej Európy začala v roku 1993, kedy EDA zorganizoval prvé stretnutie vedúcich predstaviteľov týchto NKI v Berlíne. Prvotným cieľom spolupráce bola výmena skúseností z reorganizácie NKI v začínajúcich demokratických štátoch.

Na stretnutia sú pravidelne pozývaní aj vedúci predstavitelia NKI krajín uchádzajúcich sa o členstvo v EÚ a krajín blízkych krajinám uchádzajúcim sa o toto členstvo. V súčasnosti je to NKI Chorvátska, bývalej republiky Juhoslávie Macedónska a Turecka. Ako pozorovatelia sú pozývaní aj zástupcovia vzdelávacej iniciatívy INTOSAI (IDI), Školiaceho výboru EUROSAI a SIGMA.

Poslanie

Poslaním Kontaktného výboru je posilnenie výmeny odborných poznatkov a skúseností z kontroly fondov EÚ a ostatných súvisiacich záležitostí. Na zlepšenie finančného riadenia fondov EÚ Kontaktný výbor podporuje spoločné koordinované činnosti v záležitostiach týkajúcich sa fondov EÚ.

Cieľ činnosti

Cieľom činnosti Kontaktného výboru je rozšírenie spolupráce medzi členskými NKI so zámerom zlepšenia externej kontroly a zodpovednosti v záležitostiach týkajúcich sa EÚ.

Charakter

Vyšehradská skupina Najvyšších kontrolných inštitúcií (NKI) 4+2 je neformálne, nezávislé a odborné fórum založené na princípoch dobrovoľnosti, rovnosti a partnerstva. Vyšehradská skupina NKI 4+2 pozostáva z vedúcich predstaviteľov NKI takzvaných Vyšehradských štátov (Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko) a prezidentov NKI Rakúska a Slovinska.

Poslanie

Vyšehradská skupina NKI 4+2 má nasledovné ciele:

1. Určiť spoločné záujmy v externej štátnej kontrole
2. Zistiť a prediskutovať problémové oblasti, ktoré formujú časť z týchto spoločných záujmov a rozvíjať úzko spojené prístupy na ich riešenia
3. Tvoriť fórum na výmenu názorov a stanovísk k otázkam spoločného záujmu
4. Reprezentovať spoločné záujmy v oblasti externej štátnej kontroly v Kontaktnom výbore vedúcich predstaviteľov NKI Európskej únie a Európskeho dvora audítorov
5. Prevziať premosťovaciu úlohu medzi členskými NKI Vyšehradskej skupiny 4+2 a NKI kandidátskych krajín EÚ

Za účelom dosiahnutia týchto cieľov sa Vyšehradská skupina 4+2 sústreďuje na nasledovné oblasti:

1. Každoročné pracovné stretnutia Vyšehradskej skupiny 4+2
2. Vypracovávanie spoločných stanovísk a operatívnych prístupov na riešenie problémov externej štátnej kontroly
3. Bilaterálna a multilaterálna spolupráca
4. Výmena odborných skúseností zahŕňajúcich vzájomné informácie medzi členmi Vyšehradskej skupiny 4+2 a v prípade potreby aj NKI krajín kandidujúcich na vstup do EÚ

Poslaním Odboru Národného úradu pre OLAF je zabezpečiť ochranu finančných záujmov Európskej únie v Slovenskej republike prostredníctvom koordinácie potrebných legislatívnych, administratívnych aoperatívnych opatrení na účely umožnenia hladkej spolupráce medzi všetkými zainteresovanými stranami ako aj zabezpečenia vhodnej komunikačnej platformy. Podľa terminológie Európskej únie ONÚ OLAF funguje ako koordinačný úrad pre boj proti podvodom (AFCOS). ONÚ OLAF je miestom prvého kontaktu pre Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), štátne orgány, ďalšie subjekty a širokú verejnosť, pokiaľ ide o aktivity súvisiace s ochranou finančných záujmov EÚ v SR. ONÚ OLAF (AFCOS) vykonáva svoju činnosť v úzkej spolupráci s orgánmi a inštitúciami zapojenými do systému ochrany finančných záujmov Európskej únie v SR, ktorí tvoria sieť AFCOS.

OLAF – (z francúzskeho "Office européen de Lutte Antifraude"/Office de Lutte Anti-Fraude) je Európsky úrad pre boj proti podvodom, ktorého cieľom je chrániť finančné záujmy EÚ, bojovať proti podvodom, korupcii a všetkým ďalším nezákonným aktivitám, vrátane zneužitia úradnej moci v rámci európskych inštitúcií, prostredníctvom výkonu interných a externých administratívnych vyšetrovaní. Pravidelne a úzko spolupracuje s príslušnými orgánmi členských štátov na účel koordinácie ich činností. OLAF pomáha členským štátom pri ich aktivitách v boji proti podvodom poskytovaním potrebnej pomoci a technického know-how. Prispieva k vypracovávaniu politiky Európskej únie pre boj proti podvodom pri ochrane finančných záujmov EÚ a podniká nevyhnutné kroky na posilnenie príslušných právnych predpisov.
 

Reporty, výročné a tlačové správy

• Výročná správa EPPO 2023 (PDF, 39 MB)
• The OLAF Report 2023 (PDF, 15,6 MB)
• Výročná správa o aktivitách sieťových partnerov v oblasti ochrany finančných záujmov EÚ v Slovenskej republike za rok 2023 (PDF, 3,9 MB)
• Tlačová správa: Boj proti podvodom: Výročná správa o ochrane finančných záujmov EÚ
• Výročná správa o ochrane finančných záujmov Európskej únie a boji proti podvodom za rok 2023 (PDF, 790 kB)
• Odkaz na staršie výročné a tlačové správy OLAF 
• Odkaz na staršie reporty OLAF

Nahlasovanie podozrení z nezrovnalostí pri čerpaní prostriedkov EÚ

Európska komisia zriadila za účelom zvýšenia účinnosti boja proti podvodom s finančnými prostriedkami Európskej únie (EÚ) svojím rozhodnutím č. 1999/352/ES z 28. apríla 1999 Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) so sídlom v Bruseli. OLAF je nezávislý úrad zodpovedný za vykonávanie vyšetrovaní podvodov, korupcie a iných nezákonných činností, vrátane zneužitia úradnej moci v rámci európskych inštitúcií.

Hlavným cieľom OLAF-u je ochrana finančných záujmov Európskej únie, a teda ochrana všetkých európskych daňových poplatníkov, ktorí financujú rozpočet Európskej únie.

Ochrana finančných záujmov sa stala jednou z priorít aj pre Slovenskú republiku po jej vstupe do EÚ. V zmysle článku 3 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), je odbor Národný úrad pre OLAF (ONÚ OLAF) sekcie kontroly prvým miestom kontaktu pre OLAF v Slovenskej republike. Jeho úlohou je koordinácia činností zameraných na ochranu finančných záujmov EÚ na národnej úrovni.

V rámci svojej činnosti prijíma aj podania verejnosti o podozreniach z poškodenia, resp. ohrozenia finančných záujmov Európskej únie v Slovenskej republike.

Pre nahlasovanie podozrení z nezrovnalostí zriadil Úrad vlády SR e-mailovú adresu: nezrovnalosti@vlada.gov.sk

Nezrovnalosťou sa rozumie:

• konanie subjektu alebo opomenutie konania subjektu čerpajúceho finančné prostriedky Európskej únie takým spôsobom, že by mohlo dôjsť alebo dochádza k neoprávnenému použitiu takýchto prostriedkov a k porušeniu práva Slovenskej republiky alebo Európskej únie
• podozrenie z podvodu v súvislosti s neoprávneným použitím finančných prostriedkov Európskej únie

Podnety s podozrením z nezákonnej činnosti pri čerpaní prostriedkov EÚ majú obsahovať najmä tieto informácie:

• Základné  údaje o projekte (názov, číslo)
• Informácie  o poskytovateľovi príspevku
• Informácie  o  prijímateľovi finančného príspevku
• Uvedenie osoby, ktorej sa podozrenie týka
• Popis skutočností, ktoré vedú nahlasovateľa k podozreniu zo zneužitia prostriedkov EÚ a dátum ich zistenia
• Podporná dokumentácia
• Kontaktné údaje (napr. meno a priezvisko, korešpondenčná adresa, e-mail, telefónne číslo a pod.)

Vaše kontaktné údaje budú využité na oznámenie spôsobu vybavenia a výsledkov overenia Vášho podnetu.  Zároveň Vami uvedené kontaktné údaje môžu byť využité aj pre účely dožiadania si doplňujúcich informácií v priebehu overovania podnetu resp. výkonu kontroly. Ak si želáte ostať v anonymite, budeme toto Vaše rozhodnutie v plnej miere rešpektovať.

Ak sa pri oznámení podozrenia o poškodzovaní finančných záujmov EÚ a nezákonnej činnosti pri čerpaní prostriedkov EÚ obávate odvetným opatreniam zo strany Vášho zamestnávateľa, obráťte sa na Úrad pre ochranu oznamovateľov (www.oznamovatelia.sk).

Upozornenie: Uvedená e-mailová adresa neslúži pre nahlasovanie sťažností podľa Zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach.