Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR aj z tohto dôvodu vo svojom stanovisku odporúča poslancom Národnej rady SR, aby úradníckou vládou predložený zákon roka bol stiahnutý, pretože navrhnuté finančné limity môžu ohroziť fungovanie štátu. V neposlednom rade by došlo k obmedzeniu základných verejných služieb poskytovaných občanom na základe platnej legislatívy. „Odporúčanie národnej autority pre externú kontrolu vychádza nielen z odborného posúdenia jednotlivých rozpočtových kapitol, ale aj zo skutočnosti, že po tohtoročných septembrových voľbách sa bude nový kabinet uchádzať o dôveru poslancov a po schválení Programového vyhlásenia vlády bude mať dva roky na nastavenie ozdravných opatrení a prijatie dlhodobo udržateľných reforiem,“ konštatuje predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Z pohľadu národných kontrolórov sú dlhodobo udržateľné verejné financie veľkou výzvou pre zdravý vývoj slovenskej spoločnosti, na ktorú musí bezprostredne reagovať výkonná a zákonodarná moc. Na túto výzvu je nevyhnutné odpovedať aj určením záväzných limitov verejných výdavkov. „Vývoj hrubého dlhu verejnej správy signalizuje významné riziko, ktoré dostáva naše financie do červených čísel a v závere roka bude hrubý dlh atakovať hranicu 57 % hrubého domáceho produktu (HDP). Štátna kasa môže v decembri skončiť s deficitom 8,3 miliardy eur, pričom analytici NKÚ identifikovali významné riziká pri finančnej kondícii zdravotnej či Sociálnej poisťovne,“ približuje situáciu šéf slovenských kontrolórov. Zároveň dodáva, že ak by v budúcom roku mal striktne platiť vyrovnaný rozpočet, tak „v rámci bežného fungovania krajiny je nevyhnutné škrtať výdavky až na úrovni 8,5 miliardy eur“. Škrty a zmrazenie štátnych výdavkov by sa najvýraznejšie prejavili v segmente všeobecných verejných služieb, mali by negatívny dopad na investičné projekty, značne by sa obmedzila podpora ochrany životného prostredia a obrany krajiny (Tabuľka 1). Vyrovnaný rozpočet verejnej správy predpokladá v roku 2024 príjmy štátneho rozpočtu len na úrovni 19,6 miliardy a výdavky v sume 22 miliárd eur. Takto namodelovaný štátny rozpočet by dostal slovenskú ekonomiku do výraznej recesie, miera nezamestnanosti by sa zvýšila nad 9 % a spomalenie hospodárskeho rastu by dostalo verejný dlh k hranici 60 % HDP. To by sa v konečnom dôsledku premietlo do znižovania životnej úrovne najzraniteľnejších sociálnych skupín obyvateľov.

Obrázok: Tabuľka výdavkov štátneho rozpočtu podľa funkčnej klasifikácie COFOG (v mil. eur)

„Úrad vo svojom stanovisku k zákonu roka upozorňuje poslancov parlamentu okrem iného na fakt, že pri jeho príprave absentovala širšia celospoločenská i odborná diskusia. Zároveň neboli komplexne posúdené dopady na fungovanie spoločnosti pri takto nastavenom financovaní štátu. Naše kontrolné zistenia dlhodobo poukazujú na výrazný modernizačný dlh v environmentálnej agende, pri dynamickom rozvoji dopravnej infraštruktúry či pri zdravej modernizácii zdravotníctva. A preto je pre nás neakceptovateľné, že návrh rozpočtu úradníckej vlády počíta len s dvoma miliardami, určenými na kapitálové výdavky, čo je medziročný prepad až o bezmála 75 %,“ dokresľuje pohľad kontrolnej inštitúcie Ľ. Andrassy.

Za dôležitú považujú slovenskí kontrolóri aj tému postupného znižovania počtu zamestnancov štátnej i verejnej správy. Aj napriek tomu, že od roku 2015 do súčasnosti bolo zrušených 57 organizácií štátnej správy, desiatky nových vznikli a počet štátnych zamestnancov sa tak dlhodobo drží nad úrovňou 120-tisíc (Graf 1). Tento negatívny stav pretrváva aj napriek tomu, že vlády v ostatných desiatich rokoch investovali miliardy eur do informatizácie verejnej správy, do digitalizácie rozhodovacích procesov. Navrhnuté skokovité zníženie zamestnancov bez odbornej a politickej diskusie však nie je udržateľným riešením. Pri pohľade na pretrvávajúci vojnový konflikt na Ukrajine je zníženie počtu zamestnancov rezortu obrany o viac ako 55 % výrazným rizikom (z 21 408 na 9 517) a rizikom je tiež návrh prepustiť polovicu pracovníkov spadajúcich do gescie ministerstva práce (z 13 042 na 6 646).

Graf: Vývoj počtu rozpočtových organizácií štátnej správy a ich zamestnancov

Návrh rozpočtu na rok 2024 nereflektuje ani na výzvy, ktoré sú spojené s čerpaním európskej finančnej pomoci a realizáciou Plánu obnovy a odolnosti. V budúcom roku by mala byť naša krajina schopná využiť z aktuálneho programového obdobia viac ako jednu miliardu eur a plán obnovy počíta s čerpaním na úrovni bezmála 1,3 miliardy. Štart nového programového obdobia (2021 – 2027), ale aj oneskorenie aktivít v Pláne obnovy a odolnosti, môžu ohroziť priame využitie neopakovateľnej finančnej príležitosti pre rozvoj slovenskej spoločnosti, jej udržateľnú modernizáciu pre budúce generácie. NKÚ upozorňuje na skutočnosť, že v roku 2024 môže Slovensko pre zlé naštartovanie procesov a ich nedostatočné riadenie nenávratne prísť o nevyčerpané prostriedky (dekomitment).

Stanovisko NKÚ SR k Návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2024 (PDF, 871 kB)