Národní kontrolóri považujú vytváranie podmienok pre vzdelávanie a rozvoj mládeže vo všetkých fázach jej života za zásadné pre rozvoj celej spoločnosti. K zlepšeniu podmienok pre mladých ľudí mala prispieť aj Stratégia SR pre mládež na roky 2021 – 2028, ktorú sme kontrolovali. Politika mládeže má silný prierezový charakter, čo predpokladá aktívnu spoluprácu medzi inštitúciami štátnej správy, územnej samosprávy a mimovládneho sektora. Tento zámer sa však podľa národných kontrolórov nepodarilo dosiahnuť. Medzirezortná pracovná skupina pre oblasť mládeže, ktorá mala Stratégiu pripravovať, v priebehu viac ako troch rokov nezasadla ani raz. Práve štátne inštitúcie, ktoré majú aktívne realizovať významné úlohy Stratégie, neplnia svoje funkcie, úlohy a zámery, pre ktoré boli ministerstvom školstva zriadené. Napríklad aktuálna legislatíva neumožňuje Národnému inštitútu vzdelávania a mládeže realizovať akreditované formy vzdelávacích programov pre pracovníkov s mládežou. Zánikom IUVENTY – Slovenského inštitútu mládeže pred dvoma rokmi totiž všetky akreditácie neformálneho vzdelávania zanikli a neboli prenosné. Stratégia tento problém nepredpokladala a jeho riešenie si vyžaduje zmenu zákona. Napriek tomuto stavu je organizácia IUVENTA v Stratégii považovaná za dôležitého partnera pri napĺňaní strategických cieľov, čo kontrolóri považujú za vysoké realizačné riziko.

Ako ukázala kontrola, ciele, opatrenia a indikátory, zadefinované v Stratégii, nereagujú dostatočne na potreby mladých ľudí a nepomáhajú mládeži riešiť dôležité životné situácie, ktoré sa v poslednom období výrazne menia. „Pandémia COVID-19, vojna v blízkosti našich hraníc, narastajúci vplyv sociálnych sietí, klimatické zmeny vyvolávajú tlak na mladých ľudí, ktorí často nevedia zvládnuť nové situácie, upadajú do depresie a iných ťažko samostatne zvládnuteľných stavov. Preto čoraz častejšie potrebujú rôznu odbornú pomoc a poradenstvo, k rozvoju ktorých chýba strategický prístup,“ povedala podpredsedníčka národných kontrolórov s tým, že najmä tieto aspekty života detí a mládeže by sa mali stať motívom pre aktualizáciu, prípadne aj pre výraznejšie zmeny cieľov Stratégie mládeže na najbližšie tri roky. Stratégia nemôže byť statickým dokumentom a musí na nové požiadavky reagovať. 

Stratégia mala prostredníctvom 14 cieľov, 89 opatrení a 94 indikátorov zlepšiť podmienky vo vybraných oblastiach práce s mládežou. Ako zistila národná autorita pre externú kontrolu, cieľové hodnoty indikátorov v Stratégii neboli správne nastavené. Strategický dokument neobsahoval vyčíslenie finančných zdrojov pri všetkých indikátoroch na celé obdobie jej platnosti, čo ohrozuje realizáciu opatrení a predstavuje riziko neefektívneho čerpania finančných prostriedkov. Okrem toho Ministerstvo školstva SR za roky 2022 a 2023 nesledovalo objem finančných prostriedkov, ktoré boli vynaložené na realizáciu stratégie. Podľa plánu malo ísť na plnenie cieľov Stratégie v rokoch 2022 až 2025 viac ako dvesto miliónov eur, prevažne z fondov Európskej únie. Financovanie všetkých aktivít zo zdrojov Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) nebude možné realizovať tak, ako to bolo plánované pri vypracovaní Stratégie, nakoľko v čase jej schválenia nebola podpísaná partnerská dohoda.
 
„Agendou mládeže v rámci celého Slovenska sa v období od januára 2021 do februára 2023 zaoberal jeden zamestnanec zodpovedného rezortu. Vzhľadom na veľký objem finančných zdrojov, ako aj dôležitosť samotnej témy, to poukazuje na vážne zlyhanie štátu v tejto oblasti,“ priblížila H. Crkoňová. V rokoch 2019, 2020 a od marca 2023 pracovalo na odbore mládeže päť až sedem zamestnancov. Kľúčové oblasti stratégie boli stanovené relatívne správne a pokryli väčšinu životných situácií mladej generácie. Prijaté opatrenia a stanovené indikátory však neboli dostatočné zadefinované, neboli merateľné a preto je ich potrebné vo všetkých oblastiach stratégie prehodnotiť a aktualizovať. Zároveň väčšina indikátorov, ktoré boli vyhodnotené ako priebežne plnené, bola nastavená len formálne a termíny boli stanovené na celé obdobie Stratégie.

Stratégia podľa zistení kontrolórov neriešila kľúčové problémy mladých ľudí, najmä v oblasti duševného zdravia. Príkladom riešenia, alebo aspoň zmiernenia krízovej situácie je existencia neziskovej organizácie IPčko, internetovej poradne pre mladých ľudí. Počet krízových kontaktov sa v tejto poradni zvýšil medzi rokmi 2021 a 2022 viac ako 2,3-násobne a nárast pokračoval aj v roku 2023 (graf). V roku 2023, podľa správy centra pripadá na jedného školského psychológa bezmála 936 detí. Analýza Inštitútu finančnej politiky rezortu financií spred 5 rokov o duševnom zdraví mládeže pred obdobím spojeným s pandémiou a vojnovým konfliktom na Ukrajine upozorňovala, že je potrebné zmodernizovať systém psychiatrickej, psychologickej, zdravotno-sociálnej starostlivosti, posilniť podporu duševného zdravia a prevenciu porúch. Za ideálneho stavu by sa mali výdavky zvýšiť o bezmála 230 miliónov eur ročne. Slovensko vo financovaní starostlivosti o duševné zdravie výrazne zaostáva za ostatnými rozvinutými krajinami, ktoré na tento typ starostlivosti v tom čase vynakladali 6 - 7% z celkových výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Slovensko len niečo vyše 3 %. Riešenie duševných porúch vytváralo našej spoločnosti náklady vo výške až 2,1 miliardy ročne (2,4 % HDP v roku 2019), čím sa výrazne predražuje zdravotný a sociálny systém a znižuje výkonnosť ekonomiky.

Správa o výsledku z kontroly: Stratégia Slovenskej republiky v oblasti mládeže na roky 2021 - 2028 (PDF, 706 kB)

Graf: Krízové kontakty mladých ľudí 

Zdroj: Internetová poradňa mladých ľudí – IPčko.sk